Včera 17.12. sme boli prizvaní ku kontrole rozpracovanosti študenotv v ateliéri Florián na Fakulte architektúry v Prahe, aby sme trochu prispeli študentom k náhľadu na ich práce. Keďže rozpracovania sú veľmi citlivou fázou projektu, snažli sme sa povzbudiť a nazerať na projekt z pohľadu, ako by ho pochopil laik. I naše príspevky do diskusie smerovali k udržaniu podstaty projektu a k jasnejšiemu tlmočeniu hlavnej myšlienky. V tomto ateliéri som sám posobil 3 roky a preto viem, že k neprehľadnej prezentácii sa môže veľmi ľahko skĺznuť aj tým, ak je projekt hodne netipcký a hodne rozvetvený, čo je u Flow bežným javom.
Len v skratke, na čo sa môžete tento semester u FLOW tešiť:
- Divadlo 2.0. – nestihli sme celú prezentáciu, vyzerá to zatial na niečo ako z filmu Kocka.
- Umelý les v meste z našeho odpadu. Alebo jak pracovať s udržateľnosťou našich miest.
- Architekturka, ktorá može liečiť deti z nepozornosi.
- Most z vlákien, ktorý dúfame bude mať i pridanú funkciu:)
- Štadión, ktorý vyroste z húb – na to sa tešíme ako to dopadne:)
- Dom z hmotnený z čistej elektromagentickej energie
- Hľadanie pojítka hudby a architektury – Teoretická práca – preddiplom z ktorého sa môžu vykľuť zaujímavé navrhové cesty. Na to sa tešíme a pevne veríme, že sa to podarí nájsť.
- Dynamický voxelový mrakodrap – bude sa stále vystavovať a meniť podľa potrieb obyvateľov.
- Floor plan generator – optimalizácia funkcií a náplňe zadaného občianskeho objektu, aby čo možno najviac plôč malo vysokú kvalitu.
- Predikcia mesta, kde staviať a aké objemy tam staviať – scifi vízia hľadania parcelných miest, na ktorých môžu vyrásť nové budovy a tak zahusťovať a vrstviť mesto.
Obecná hrozba u všetkých prác bola širokospektrálnosť a 1000 možných podôb riešenia vďaka kódu a parametrickosti návrhu. Pritom sa stačí navrátiť k podstate svojho projektu, povedať si čo je na tom najdôležitejšie, najhlavnejšie a to dá odpoveď, ktorá z 1000 variant je tá správna. Študáci v tomto ateliéri sa musia konfrontovať so stovkami hodín vlastného bočného štúdia ďalších oborov, takže na tejto ceste nie je problém sa stratiť.
Čo vidím ako veľký problém je forma prezentácie. Všetko strašne dlhé, obšírne popisované. Často strašne do hĺbky, bez možnosti pre diváka zorientovať sa o čom je reč a prečo práve toto počúvame. Mnoho prezentácii varilo z vody, mnoho prezentácii začalo jakoby od stredu projektu. Mnoho ľudí si nenapísalo ani len meno do prezentácie a ani sa nepredstavilo. Nepovedalo čo rieši a prečo to rieši. Takže niektoré prezentácie boli ako čakanie na pointu, ktorá niekedy ani neprišla :) Nicméně všetko to sa dá doladiť a vybrúsiť, ak je projekt a premýšľanie o zadaní kvalitné a zodpovedné, nie len povrchné. Ale treba nad tým sedieť. Skratky neexistujú.
Budeme im držať palce, aby ich nadšenie neopustilo a dokázali projekty dotiahnuť do zrozumiteľnej podoby.
Zdraví Dalibor.