Občas mám zúfalý pocit, že som sa na tej škole nenaučil ani to málo, ktoré sa učia deti na základke v Británii či v iných rozvinutých štátoch. Napr. Tomáš Čupr, zakladateľ Slevomat, DámeJídlo, či Rohlík s.r.o., pracoval kedysi v Anglicku ako „chudobný študent“ v továrni a na svojej prednáške po návrate hovoril o tom, ako 10-11 ročné deti sú schopné urobiť PowerPointovú prezentáciu na tému a odprezentovať to pred celou triedou. Že u nás je problém podobné chovanie nielen nájsť, ale aj zaviesť.
O technike: KWL – „Vedieť – Chcieť – Naučiť sa“ sa som tak nejak z počutia vedel, ale nevyužíval, možno podvedomo. Ale jej upgrade ma zasiahol volá sa KWHLAQ. A doporučoval by som ho zaviesť do akéhokoľvek projektu. Vyskúšať ku akémukoľvek topicu, ktorý riešite. Je to taká prvotná analýza na čo sa treba sústrediť.
Najviac to pochopíme na malom príklade zo základnej školy, kde je téma škola ako bývanie pre divoké zvieratá. A postupné rozobratie danej konkrétnej tématiky.
Veľmi dobre toiž funguje využívanie zdánlivo primitívnych, ale veľmi jednoduchých nástrojov v komplexných problémoch a zasa iné praktiky napr. z korporátu môžu byť fajn uplatniteľné pre malé firmičky. Toto je podobný príklad tipu pre efektívneho architekta 21. storočia z lavíc základných škôl.
DDZ